Mestá a obce
Dolný Kubín
Dolný Kubín je malebné mestečko ležiace na juhozápade regiónu Orava. Mesto sa rozprestiera v nadmorskej výške 468m.n.m. Stredom tohto územia preteká rieka Orava, ktorá delí mesto Dolný Kubín na dve časti. Dolný Kubín, ako aj celá Orava, sa môže smelo považovať za kultúrne jadro slovenskej časti vtedajšieho Uhorska s osobnosťami slovenského i európskeho významu ako sú Pavol Országh Hviezdoslav, Andrej Radlinský, Samo Chalupka, Martin Hamuljak, Anton Bernolák, kodifikátor prvej spisovnej slovenčiny, literáti a spisovatelia Martin Kukučín, Ladislav Nádaši-Jégé i mnohí ďalší. Dnes je Dolný Kubín živé, rozvíjajúce sa mesto. Najstaršou kultúrnou a historickou pamiatkou mesta je Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej s vežou zo 14. storočia. Základnou stredovekou urbanistickou pamiatkou mesta je Hviezdoslavovo námestie. Po jeho obvode sa nachádza viacero renesančných a barokových meštianskych domov.
Námestovo
Mesto Námestovo sa nachádza na severozápadnom Slovensku. Jeho kataster zasahuje do niekoľkých orografických celkov: západnú a severozápadnú časť predstavuje Podbeskydská vrchovina, severnú a východnú časť Oravská kotlina, južnú časť Oravská Magura. Život v Námestove výrazne ovplyvnila výstavba Oravskej priehrady, dokončenej v roku 1953, ktorej vody zaplavili dve tretiny mesta a mnoho obyvateľov sa vysťahovalo na Dolnú zem. Rozmach Námestova v 70. rokoch ovplyvnil rozvoj priemyslu a následná bytová výstavba, ktorá vyústila do súčasnej podoby mesta. Dnes má Námestovo približne 8000 obyvateľov a od roku 1996 je okresným mestom hornej Oravy. Jazero Oravskej priehrady a okolitá príroda dáva predpoklad širokého športového vyžitia. Sú tu možnosti relaxačných športov, rybolovu, plávania, surfingu, jachtingu, turistiky, prechádzok, poľovačiek, zberu lesných plodín. Na Nábreží v Námestove vyrastajú nové zariadenia cestovného ruchu s bohatou ponukou nie len ubytovacích a reštauračných služieb, ale aj množstvom aktivít na vyžitie návštevníkov v prípade nepriaznivého počasia. Počas letnej turistickej sezóny sa v Námestove a na Oravskej priehrade organizuje množstvo kultúrnych podujatí celoslovenského charakteru, ako sú napr. koncerty vážnej a populárnej hudby, gospelový festival „Verím pane“, v oblasti športu dokonca medzinárodného charakteru – Majstrovstvá Európy a Majstrovstvá sveta v rýchlych motorových člnoch. Z regiónu pochádza množstvo významných osobností ako sú Anton Bernolák – prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny, Ján Vojtaššák – katolícky biskup, Milo Urban, Martin Hamuliak – spisovatelia, najplodnejšie obdobie života (takmer 21 rokov) tu pôsobil a tvoril najväčší Slovenský básnik P. O. Hviezdoslav.
Trstená
Mesto Trstená leží v hornej časti Oravskej kotliny, v nadmorskej výške 607m n. m., v údolí riečky Oravica na severovýchodnom okraji Oravy, tesne pri hraniciach s Poľskou republikou. Bolo založené v roku 1371 ako trhové mesto. Samotná poloha Trstenej ovplyvnila jej vývoj a Trstená sa stala významným centrom obchodu a remesiel. Písomné doklady potvrdzujú existenciu remeselníckych cechov ako kožušníkov, čižmárov, tesárov a hrnčiarov. Najznámejší bol cech hrnčiarsky, ktorý vyrábal hrnčiarsky riad v Trstenej a hrnčiarske výrobky rozličného sortimentu. Trstenské hrnčiarstvo sa vyznačovalo špecifickými znakmi či už technológie, tvaru a dekorácie. Je potešiteľné, že aj v súčasnej dobe sa nachádza spomínaný cech pokračovateľov v samotnej Trstenej. Mesto Trstená tak ako v minulosti aj v súčasnosti patrí ku kľúčovým bodom Oravy v oblasti školstva, zdravotníctva, priemyslu a náboženského života.
Čadca
Mesto Čadca sa nachádza v severozápadnej časti Slovenska, v severnej časti regiónu Kysuce a je vstupnou bránou na Slovensko z Českej republiky a Poľska. Výhodná poloha mesta na križovatke medzinárodných ciest zabezpečila prepojenie s hlavnými priemyselnými a obchodnými centrami v strednej Európe. Nádherná zelená príroda, prekrásne kopce plné zelene, stromov a trávnatých lúk a niekde uprostred toho leží mesto Čadca. Lesy plné húb, lesných plodov, divej zveri, čistých potôčikov... po prechádzke lesmi a hornatými Kysucami za hubami, či pre turistiku, by sme asi takto mohli Kysuce v rýchlosti opísať. Mesto Čadca na severozápade Slovenska, v okrese ktorého sa nachádza aj obec Skalité, s hraničným prechodom Skalité Serafínov (najsevernejšie miesto na Slovensku) je centrom Kysúc. Tie patria do Žilinského samosprávneho kraja. Čadca, mestečko skryté na severe, mimo trasy bežných po Slovensku krúžiacich cestovateľov je križovatkou medzinárodného obchodu. Zatiaľ čo jedným smerom za kopcami nájdete Poľsko, za kopcami druhým smerom zas Čechy. Možno aj preto miestni ľudia nikdy nemali s poľštinou a češtinou najmenšie problémy, ba čo viac, nebol svojho času problém platiť českými peniazmi v čadčianskych obchodoch. V obci Oščadnica sa nachádza Snow paradise, v lete Sun Paradise.
Krásno nad Kysucou
Obec je najstaršou dedinou na severe Kysúc a jej chotár hraničil so Sliezskom a Poľskom. V lokalite Kalinovo sa našli kamenné nástroje a nevýrazná keramika z neskoršej doby kamenej. Pri ústí Bystrice boli začaté práce na odkrytí mohyly, ktoré však neboli ukončené. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, drotárstvom, chovom oviec, prácou v lesoch a pltníctvom. Po roku 1918 aj podomovým obchodom. V obci bola píla na dosky a parketáreň (zrušené v roku 1948). Fara bola zriadená v roku 1789. Dovtedy obec patrila k fare v Starej Bystrici. Rím. kat. kostol bol postavený v roku 1789, je zasvätený sv. Ondrejovi a bol dostavaný v roku 1868 v neorománskom slohu. V meste sa nachádza aj kaplnka Panny Márie z roku 1935. Pred 2. svetovou vojnou bol v obci drevársky podnik Teodora Ševeca, ktorý sa v roku 1942 premenoval na Holzexport. V roku 1945 začala výstavba závodov Slovolit a Slovodom a v roku 1946 Slovšport. V roku 1948 sa tieto prevádzky pripojili k Drevine Turany. V roku 1960 vznikla Drevina Krásno Nad Kysucou-Oščadnica. V roku 1986 z viacerých drevárskych podnikov vznikli Kysucké drevárske závody so 670 pracovníkmi.
Kysucké Nové Mesto
Je hospodárske centrum dolných Kysúc. Leží v prirodzenom strede Kysuckej kotliny. Rozprestiera sa na východnom okraji Javorníkov na pravobrežnej nive a nízkych terasách dolnej Kysuce. Pahorkatinný až vrchovinný povrch chotára tvoria treťohorné horniny, lesy sú na severe. Dominantou nad mestom je vrch Tábor, o ktorom sa traduje, že tu mali svoj tábor husitské vojská pri výbojoch na východné Slovensko. Ešte v 14. storočí bol postavený kostol sv. Jakuba a zriadená fara. Rím. kat. kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie bol postavený v r. 1790. Pôvodne mesto patrilo k fare v Radoli. Medzi pamätihodnosti patrí budova pivovaru, neskororenesančného zo 17. stor., dva meštianske renesančné domy zo 17. stor., barokovo prestavané, ďalej barokový kríž z r. 1776. K pamätihodnostiam okresného mesta patrí tiež barokový dom z polovice 18. storočia. Po rekonštrukcii slúži ako mestská knižnica. Zaujímavé je prepojenie zadnej, modernej časti s historickou časťou budovy. Na severnom okraji intravilánu Kysuckého Nového Mesta sa nachádza lipa malolistá (Tilia cordata), jeden z prvých dvoch stromov vyhlásených na Kysuciach za chránené. Bola vysadená pravdepodobne ako hraničný strom chotára mesta. Poprsný obvod lipy je 528cm, pri koreňoch 693cm. Odhadovaný vek lipy je 500 rokov. Je živým symbolom histórie Kysúc s vysokou krajinársko-estetickou funkciou. V Kysuckom Novom Meste sa narodil Dlhomír Poľský, básnik (16. 10. 1864-28. 12. 1935). V rokoch 1900-1903, 1930-1935 v meste pôsobil, aj tu zomrel. V meste je pamätná tabuľa.
Turzovka
Mesto vyrástlo na styku Turzovskej vrchoviny s Javorníkmi v doline hornej Kysuce. Najvyšším bodom pohoria je Veľký Javorník, 1070m n. m. V oblasti sa vyskytujú salamandra škvrnitá, mlok karpatský i ropucha obyčajná. Z chránených živočíchov sa na tomto území vyskytuje medveď hnedý, žije tu i vydra riečna. Hniezdia tu aj niektoré druhy vtákov, zaradené do červenej knihy ohrozených druhov - jastrab veľký a sokol lastovičiar. V oblasti sa nachádza viacero druhov chránených rastlín. Ako reprezentatívny geosystém bol označený aj tok Predmieranky s peknou ukážkou lužných lesov. Na hore Živčák sú minerálne pramene.